Jasná Biela Púť - Chopok

Nakoľko tento rok vyšli voľní dni skutočne kráľovsky, rozhodovali sme sa, čo podnikneme. Pred mesiacom a pol sme si kúpili hafana, malú čivavu Gregora a tak sme sa aj plány pokúsili podriadiť jeho potrebám. Začali sme teda hľadať, kam sa dá vybehnúť na výlet so psíkom tak, aby si to užil on, aj my. A čudovali by ste sa, že to v podstate nebol žiadny problém. Na stránkach mnohých hotelov, stredísk, ski parkov a iných miest nájdete tú, pre nás majiteľov psíkov, veľmi potešujúcu značku "pet friendly", ale teda priateľské pre domácich miláčikov. Vybrali sme si teda vrh Chopok, pobalili Gregora, moju sestru s jej psíkom, Amy a išli sme.

Platby a podmienky

Okamžite po príchode sme samozrejme narazili na prvý problém, ktorým bolo parkovanie. V Tatrách je to však vec, ktorá by nikoho nemala odradiť a tak sme po chvíli hľadania našli pána, ktorý nás navigoval na miesto, kde sme mohli auto nechať. Na prekvapenie všetkých zúčastnených sa na lístky na lanovku nečakalo takmer vôbec a tak sme sa hneď dostali na radu. Pani pri okienku sme nahlásili počať osôb a dvoch psíkov a čakali sme sa verdikt. "Pískovia idú zadarmo." boli najkrajšie slová toho dňa. Síce sa potom nasledovala otázka, akej veľkosti psíkovia sú a jemne nedôverčivo sa pozerala na Amy a Gregora. Obaja sú však menšieho vzrastu a tak bolo všetko v poriadku. Boli sme ale upozornení na to, že na lanovku nás nepustia bez náhubku.

Tu pre nás nastal trochu problém, keďže na nášho malého Gregorka, ktorý má ešte len tri mesiace, jednoducho náhubok neexistuje. Tak malé sa jednoducho nevyrábajú. Amy sa náhubku tiež na začiatku bránila, ale nakoniec sa podvolila a prestala si ho dávať dolu labkou.

Nakoniec nikto ani na jednej z lanoviek neriešil to, že na malinkom pyšteku sa náhubok nenachádza a Amy ho mala len počas toho ako sme prechádzali cez kontroly a potom ho mala len voľne zavesený na krku.

Cesty lanovkami

Ak ste už niekedy boli na Chopku a váš východzí bod bola Jasná - Biela Púť, tak viete, že musíte dvakrát prestupovať a ísť troma rôznymi typmi lanoviek. Uzavretá kabínka a malá zubačka s roztomilým názvom Lienka sú aj pre ľudí aj pre psíkov väčšinou brnkačka. Výzvou však je otvorená štvorsedačka, ktorá je prvý v poradí.

Štvorsedačka

Pomerne vtipným momentom bolo nasadanie, vysadanie a samozrejme aj samotná cesta otvorenou štvorsedadlovou lanovkou. Kontroly pri nasadaní a aj na konci dráhy boli najdôkladnejšie (ak sa dá považovať za dôsledné to, že nás zbežne vizuálne skontroloval pán, ktorá lanovku obsluhoval).Obaja psíkovia nám sedeli na kolenách a boli pripnutý na vôdzkach. Pri väčších psíkoch môže byť táto cesta o niečo náročnejšia, nakoľko bude nutné, aby sedel sám na sedačke vedľa vás. Staršia Amy cestu skoro ani nevnímala a tvárila sa ako keby cestu na lanovke zažívala každý deň. Gregor mal najskôr jemnú triašku, ale potom si našiel miesto medzi ruksakom a stehnom a všetko bolo v poriadku.

Zubačka

Paradoxne najhorším zážitkom bola najkrajšia a najmenej náročná cesta takzvanou Lienkou. Problém nebol v zlej organizácií, ani v nepripravenosti strediska. Nepríjemné bolo dlhé čakanie a zvyšujúca sa nervozita ľudí naokolo. No a tak ako niekoho vie vytočiť nahlas sa smejúci ľudia, niekoho vytrvalo plačúce dieťa, tak niekoho vie jednoducho vytočiť človek držiaci psa, ktorý sa nie svojou vinou ocitol pred ním aj keď prišiel neskôr. A tam vznikol konflikt. Okrem toho bola jazda úplne v poriadku, v podstate sa to veľmi podobalo jazde autobusom. Smerom naspäť sa do ládovania ľudí do zubačky položil aj zamestnanec strediska a tam sme síce išli telo na telo, ale čakanie sa skrátilo na minimum.

Kabínka

Tu už snáď ani niet o čom hovoriť. Táto cesta bola úplne pohodová a ani jeden zo psíkov nemal žiadny problém. Psíkovia aj my sme sa pozerali z okien a kochali sme sa prírodou. Aj na spolupasažiarov sme mali šťastie a tak sme si naozaj cestu užili všetci. Pri ceste naspäť sme sa chválili mladému mužovi, ktorý sa viezol s nami, ako nám psíkovia krásne idú v lanovkách a na otázku, či nemusia mať náhubky, sme sa smiali, že pri kontrole áno, ale inak na to kašleme. Trapas nastal až keď sme zistili, že to je kontrolór Tatry Moutain Rezorts. Pozdravujeme! 😅

A čo hore?

Akonáhle sme vyšli hore na vrchole z kabínky, zistili sme, že sme v absolútnom raji pre našich hafanov. Ak váš pes nie je absolútny samovrah a nemá sklony k tomu, že by mal ako prvé zoskočiť z vrcholu až dolu, tak má po úmornej ceste konečne možnosť riadne sa vybehať. So psíkom sa dá ísť až plne na vrchol a tak si aj on môže užiť krásny výhľad.

Pre psíkov je vhodná aj reštaurácia, ktorá sa na Chopku nachádza, nakoľko si môžete sadnúť aj vonku na terasu a tak sa najesť spolu s vašim miláčikom a pritom si užívať pohľady na hory. Dovnútra do reštiky s ním nezájdete, ale na terase s tým problém nemá nikto.

Cestou naspäť sme ešte skúsili aj pešiu trasu popod lanovku. Trochu strachu pre nás predstavovala dráha na horské káry, ktoré vedie tesne popri pešom chodníku a nie je nijako oddelená. Pár kár okolo nás prešlo, ale rýchlosť nebola vôbec tak desivá a koniec koncov sme aj počuli ako tieto dopravné prostriedky prichádzať a tak bolo dosť času na usmernenie psíkov tak, aby sa nič nestalo.

Verdikt 

Ako teda Chopok a celkovo rezort Jasná obstál z pohľadu psíčkara? Nedá sa povedať, že by boli na návštevníkov so psami pripravení, ale nie sme tam v podstate ani nevítaní. Celý výlet bol vo všeobecnosti veľmi príjemný, bez väčších problémov a takmer bez negatívnych skúseností. Ak nepredpokladáte, že bude mat váš psík problém s cestovaním na lanovkách, Chopok určite odporúčam.

Plusy

✅ psík cestuje bez poplatkov

✅na verejných priestranstvách aj v hlavných budovách má psík povolený vstup

✅ krásne prostredie, výlet je zážitok aj pre vás aj pre chlpáča

Mínusy

❌ vyššie ceny (vstupy, lístky, reštaurácia)

❌ veľké množstvo turistov

Ak chcete vidieť viac fotiek z našich výletov, ale aj z každodenného života, nezabudnite si pozrieť Gregorov Instagram. 😊